Na úvod si dovolím niekoľko otázok. Ako vedia dnešné deti dodržiavať pravidlá? Radi si ich prispôsobujú a menia tak, aby najviac vyhovovali práve im? Vedia vyvodiť dôsledky?
Presne o tom bude dnešná hra. Jedná sa o kartovú hru, v ktorej ten, kto správne zmení pravidlo, ostáva v hre. Komu sa to nepodarí, vypadáva. Víťazom jednej partie je vždy ten, kto ostane ako posledný v hre. Celá hra sa hrá na body a víťaz partie vždy nejaké získa. Kto ako prvý získa 30 (v hre štyroch hráčov) bodov, vyhráva.
Hra obsahuje iba karty (obr. 1). Z nich 4 sú prehľadové karty, 2 kartičky postupu pri vyhodnotení pravidla, jedna karta začiatku a 49 hracích kariet. V nich je ukrytá riadna dávka premýšľavej zábavy. Každá zo 49 kariet má dva atribúty: farbu a číslo. Farieb je 7: červená, oranžová, žltá, zelená, modrá (tyrkysová), indigo (tmavomodrá) a fialová ako na dúhe. Pritom najhodnotnejšia je červená a hodnota farby klesá vo vyššie uvedenom poradí, čiže najmenej hodnotná je fialová. Čísiel je prekvapivo tiež 7. Každá karta má na sebe vždy len jednu číslicu, no na každej farbe je aj jednotka aj dvojka aj trojka … aj sedmička. A opäť väčšie číslo má vyššiu hodnotu ako menšie. Z uvedeného jasne vyplýva, že najvyššou kartou je červená sedmička a najnižšou fialová jednotka.
Obr. 1 – obsah krabičky
Keby išlo len o výšky kariet, nebolo by to tak zábavné – jednoducho ten, kto má červenú sedmičku, by vyhral. Farby kariet však majú ešte víťaznú podmienku:
- Červená – vyhráva hráč s kartou najvyššej hodnoty.
- Oranžová – vyhráva hráč s najväčším počtom kariet jednej hodnoty.
- Žltá – vyhráva hráč s najväčším počtom kariet rovnakej farby.
- Zelená – vyhráva hráč, ktorý má najviac párnych kariet.
- Modrá – Vyhráva hráč s najväčším počtom rôznofarebných kariet.
- Indigo – vyhráva hráč s najdlhšou postupkou.
- Fialová – vyhráva hráč s najviac kartami s číslami menšími ako 4.
Hra začína tým, že každý hráč dostane sedem kariet do ruky, jednu pred seba („na paletu“) a karta začiatku sa položí doprostred stola. Táto karta tvorí pravidlový balíček. Na karte začiatku je napísané, že platí pravidlo červenej farby. Teda momentálne vyhráva hráč, ktorý má kartu s najväčším číslom.
Hrajú štyria hráči sediaci okolo stola ako na obrázku 2. Mária má trojku a Jozef iba dvojku. Keďže má Peter aj Irena rovnako šestku, porovnajú si hodnotu farieb. Najvyššiu hodnotu má červená farba, najnižšiu fialová. Peter má oranžovú a Irena modrú, vyhráva Peter.
Obr. 2 – začiatok hry
To znamená, že prvý ťah urobí hráč za ním, v našom príklade Mária. Jej cieľom je použiť jednu alebo dve karty tak, aby na konci svojho ťahu bola víťazom. Pritom si Mária môže vybrať zo štyroch možností svojho ťahu:
- Zahrá presne jednu kartu pred seba na paletu. V našom prípade by musela zahrať červenú šestku alebo hocakú sedmičku. Mária víťazí.
- Zahrá presne jednu kartu na pravidlový balíček tak, aby zmenila pravidlo vo svoj prospech. Mária môže zahrať fialovú kartu. Počítajú sa iba karty menšie ako 4. Ona má jednu a Jozef tiež jednu, ale Mária má vyššie číslo. Mária víťazí.
- Skombinuje oba predchádzajúce kroky. Najprv zahrá presne jednu kartu pred seba a potom presne jednu kartu na pravidlový balíček. Mohla by napríklad zahrať hocakú dvojku a potom indigovú kartu. Všetci okrem nej majú postupku tvorenú jedinou kartou. Jej postupka má dĺžku 2 a Mária je víťaz.
- Nevie sa stať víťazom ani jedným z vyššie opísaných spôsobov, pasuje. Všetky svoje karty zbalí pod pravidlový balíček.
Ak Máriin ťah končí jej víťazstvom, je stále v hre a pokračuje hráč po jej ľavici. Ak jej ťah končí pasovaním, Mária vypadla z hry. Nakoľko sa v hre obvykle hráč dostane 5 alebo menej razy na ťah, nie je vypadnutie jedného hráča na začiatku príliš tragické.
Čo má zahrať Mária, ak má na ruke karty ako na obrázku 3? Skúste nájsť viacero možností.
Obr. 3 – Máriin prvý ťah
Možné riešenia si pozrite na konci článku na obrázku 4. Upozorňujeme, že opäť nie sú úplne všetky.
Hráč, ktorý ako posledný ostane v hre, si odloží karty ktoré sa mu počítali do víťazného pravidla. Tieto predstavujú jeho získané body. Tieto karty v nasledujúcom kole neprídu do hry.
Hra prebieha vo viacerých kolách a končí, ak niektorý z hráčov nazbieral 30 bodov.
Napríklad: Víťazom ostal Peter. Na jeho palete leží oranžová šestka, modrá päťka a zelená a žltá štvorka. Posledná karta na odhadzovacom balíčku je oranžová a Peter má dve štvorky. Jeho posledná protihráčka Irena nevedela s týmto pravidlom vyhrať a ani ho nevedela zmeniť vo svoj prospech. Mala totiž pred sebou dve jednotky modrú a indigovú (ale žiadnu ďalšiu na ruke), modrú šestku a zelenú päťku. Postupku má Peter dlhšiu, čiže Irene nepomôže oranžovú kartu uprostred stola zmeniť na indigovú. Musela by najprv vyložiť na svoju paletu sedmičku, ale takú kartu nemá. Najvyššiu kartu tiež nevie zahrať. Nemá ani červenú šestku ani žiadnu sedmičku. Ešte by vedela víťaziť so žltým pravidlom (karty rovnakej farby), ale žltú kartu už v ruke nemá. Atď. Peter si teda odloží obe štvorky a v tomto kole získal 8 víťazných bodov.
Vravíte si, kde je matematika? Nie sú tam počty, ak ste tie hľadali. No je tam neskutočne veľa logiky. Často sa dieťa ocitá v pomykove, lebo kartu, ktorou chce zmeniť pravidlo, potrebuje kvôli jej číselnej hodnote súčasne vyložiť. Kontrola mnohých možností je ďalšia z vecí, ktoré sa tu prirodzene trénujú. Skúsenejší hráči začínajú rozmýšľať, ktorú kartu si majú nechať na koniec hry. Napríklad ak na začiatku hry predo mnou leží červená sedmička, budem si šetriť červené karty.
Učiteľ má možnosť tvoriť s deťmi akýsi postup rozhodovania.
- Mám kartu ktorú viem priložiť na paletu tak, aby som nemusel meniť pravidlo?
- Mám kartu, ktorú viem položiť na pravidlový balíček a víťazím?
- Karty akých farieb mám? Aké viem vyrobiť pravidlo? Viem k nemu ešte vybrať kartu na paletu tak, aby som víťazila? (Postupujem farbu po farbe.)
Tento postup sa dá používať pre najjednoduchšie hry. Vždy vyzerá byť lepšie, ak mi ešte karty na ruke ostanú. Až budú mať žiaci tento typ rozhodovania zvládnutý, príde ďalšia úroveň, keď začnú rozmýšľať, ktorú kartu / karty si chcú nechať na ruke, alebo čím sťažia až znemožnia víťazstvo hráčovi nasledujúcemu za nimi. Z jednoduchého rozhodovania o sebe sa stáva rozhodovanie o všetkých a žiak postupne spracováva počas vlastného ťahu viac a viac vstupných údajov.
Dobré je aj pamätať si, ktoré karty už nie sú v hre. Ak predchádzajúce kolo vyhrala Irena s postupkou od trojky po šestku a trojka bola červená, je najvyššou kartou pre fialové pravidlo oranžová trojka.
V pravidlách sú pre pokročilejších hráčov potom ešte uvádzané doplnkové vlastnosti jednotlivých čísel. Ak niektoré z nich zahráte na svoju paletu, aktivujete túto vlastnosť. Z našich skúseností vlastnosti spôsobili skôr zmätok. Hra sa stala pre mladších žiakov neuchopiteľná.
Rovnako odporúčame najprv natrénovať vzorové situácie, kedy žiaci majú rozhodnúť, kto je víťazom pri konkrétnom pravidle. Alebo skúsiť vzorovú situáciu, kde žiaci rozhodujú, ako treba zmeniť pravidlo, aby konkrétny aktér vyhral. Takéto situácie je dobré pripraviť na rozdiel od našej tak, aby existovali vždy maximálne dve riešenia. Dve riešenia učia deti uvažovať divergentne a ešte stále je to pre ne zdolateľná výzva. Práve divergencia myslenia je to, čo táto malá hra dokáže výborne podporiť.
Obr. 4 riešenia pre Máriu
Na záver:
Hru sme skúšali aj v päticiach. Rozdávali sme len 5 kariet do ruky a zbierali sa body do 25. S piatimi kartami bola hra dostatočne rýchla, no stalo sa, že hráč vypadol už v prvom ťahu. Raz sa nám stalo, že karty víťazných bodov boli distribuované tak rovnomerne, že nám neostalo dostatok kariet (30, 5 hráčovi a jednu na jeho paletu) na rozdanie. Hru sme ukončili a za celkového víťaza sme prehlásili hráča s najvyšším počtom bodov.
Túto a mnoho ďalších hier nájdete na https://www.ihrysko.sk/vsetky-hry/mindok/red7
autorka: RNDr. Monika Dillingerová, PhD.
