Ošáľte ich šálikmi

Poznáte to – zadáte žiakom úlohu z matematiky a v tom okamžiku máte po dobre zorganizovanej hodine. Tí najlepší skončia rýchlo (to by sa ešte dalo nejakým spôsobom zachrániť – ak triedu dobre poznáte, viete, ktorí to budú a máte pre nich pripravenú ďalšiu úlohu), stred triedy skončí plus – mínus rovnako v rozmedzí 5 – 10 minút a vždy sa nájdu takí, ktorí úlohu nedopočítajú, lebo vy už musíte ísť ďalej. Efekt? Časť triedy sa nudí, časť zaspí a už ju nepreberiete k životu, časť to vzdá, lebo aj tak nikdy nič nevypočítajú a hlavne už dávno prestali rozumieť. Nebaví to deti a nebaví to ani vás.

Ako z toho von?

Isto, môžete zvoliť individuálny prístup a každému žiakovi pripraviť úlohy presne na mieru. Učitelia na Slovensku sú síce osoby s nadprirodzenými schopnosťami, ale toto jeden nedá – možno na jednu vyučovaciu hodinu. Nie pre všetky triedy, v ktorých učí a počas celého školského roka.

A vy chcete, aby decká počítali, lebo viete, že jedine prax (rozumej riešenie úloh) prináša v školskej matematike svoje ovocie.

Skúste to ošáliť šálikmi :).

S týmto nápadom som sa stretla na skvelom workshope úžasnej ženy a pani učiteľky Marty Pálenikovej. Popri tom, ako nás zoznámila s reflexiou a spätnou väzbou v škole (viac o reflexii a spätnej väzbe si môžete prečítať v tomto rozhovore, v ktorom nájdete aj link na Martinu Kuchársku knihu reflexie) sa zmienila o svojom nápade, ktorý používa, keď deti napríklad riešia úlohy z matematiky.

Každé z detí má k dispozícii šáliky troch rôznych farieb. Po vyriešení úlohy (alebo aj počas riešenia) si bez slova vyberie jeden z nich a dá si ho okolo krku. Tým signalizuje ostatným:

červený šálik: Neviem si rady, potrebujem pomoc!

žltý šálik:: Hotovo, chcem si to skontrolovať!

zelený šálik: Prosím si úlohu naviac!

Ak žiak vyrieši úlohu, dá si žltý šálik a hľadá niekoho ďalšieho so žltým šálikom. Navzájom si riešenia skontrolujú. Po kontrole sa môže rozhodnúť.
– Zistí, že riešenie nie je správne, odloží šálik a pokračuje v riešení. Ak si nevie rady, dá si červený šálik. – Nechá si žltý šálik a ide pomôcť kamarátovi s červeným šálikom.
– Dá si zelený šálik a dostane úlohu naviac. Platí pravidlo, že úlohy naviac deti riešia iba dovtedy, kým trieda nevyrieši pôvodne zadanú úlohu. Potom ju odložia nabok a doriešia ju neskôr alebo doma.

Aký to má efekt?

Výrazne sa zníži hladina hluku v triede – až na tzv. kaviarenskú úroveň a vám odľahne.

Každý môže pracovať svojím tempom. Deti sú pokojnejšie.

Odpadá strach z chýb a nesprávneho riešenia. Porozprávať sa o svojom riešení s kamarátom v dvojici je niečo úplne iné ako to povedať pred celou triedou a autoritou učiteľa.

Deti sa učia rešpektovať jeden druhého. Raz potrebuje poradiť jeden, inokedy zase druhý.

Deti sa učia pomáhať jeden druhému.

Zvýši sa miera pochopenia matematického problému. Deti si veci vysvetlia medzi sebou „svojím jazykom“, ktorý je im pochopiteľnejší a bližší ako jazyk nás, dospelých.

Zvýši sa matematické sebavedomie triedy a každého žiaka. V podstate sa vám nestane, že niekto príklad nevypočíta, nerozumie mu, vzdá to. Každý žiak svojím tempom a s väčšou či menšou mierou pomoci vyrieši úlohu.

V triede vznikne tvorivá, učenie podporujúca klíma.

Deti sa učia pokračovať v riešení úlohy aj keď sa na začiatku zdá neriešiteľná a učia s a spoliehať na svoje vlastné sily a schopnosti. Nie na autoritu „zhora“, ktorá im povie „ako sa to má riešiť“.

Ste spokojní a šťastní, tešíte sa do školy a na matematiku zvlášť – vy aj vaše deti J.

Farebné šáliky môžete kedykoľvek využiť aj na spätnú väzbu. Keď budete od žiakov chcieť odpoveď na otázku ako sa im darilo. Červený šálik hovorí: „Nič moc.“, zelený: „Super.“ a žltý: „Niečo by som ešte zmenil/a.“ Takto veľmi rýchlo, jediným pohľadom, zistíte pocity vašich detí. Viete, akú odozvu mala aktivita, ktorú ste pripravili a s kým potrebujete ďalej komunikovať. A hlavne, každé dieťa má pocit, že vám mohlo poslať správu o svojich pocitoch. Že bolo vypočuté.

Táto inšpirácia vznikla vďaka tomu, že Marta Páleniková, pani učiteľka na SZŠ Felix Bratislava, sa rada delí s ostatnými o svoje skvelé pedagogické nápady a skúsenosti.

One Comments

  • Janka Zrubcová 03 / 11 / 2018 Reply

    Páči sa mi to, asi to vyskúšam, uvidím ako zareagujú deti…

Pridaj komentár