Hádžte kockou a Bloomova taxonómia prestane byť pre vás strašiakom. Táto metóda umožňuje pozrieť sa na problém z viacerých uhlov pohľadu.
Budete potrebovať kocku a základný materiál, ktorý bude predmetom štúdia. Kocku si môžete vyrobiť z tvrdého papiera (tým „môžete si vyrobiť“ myslíme, samozrejme, vašich žiakov J). Ak bude s kockou manipulovať iba učiteľ, mala by byť dostatočne veľká, aby na ňu videli všetci žiaci v triede. Je však dobré, aby kocku mali aspoň v každej lavici. To vtedy, ak sa rozhodnete pre prácu v skupinách. Základným materiálom môže byť odborný text alebo výsledok niektorej z predchádzajúcich bádateľských aktivít, ktoré ste so žiakmi robili.
Na každú stenu kocky napíšte slovo, ktoré určuje typ práce so základným textom. Každá z inštrukcií reprezentuje jednu úroveň Bloomovej taxonómie. Podrobný popis každej z činností zverejnite v triede alebo rozdajte žiakom, aby ich mali počas celej práce k dispozícii a nevyrušovali sa navzájom doplňujúcimi otázkami. Čím častejšie budete metódu používať, tým jasnejšie bude žiakom čo majú robiť a otázok bude ubúdať.
- OPÍŠ – pozri sa na tému zblízka a opíš čo vidíš, popíš všetky znaky, tvar, veľkosť, vzťahy…
- POROVNAJ – s čím/kým je to podobné, od čoho/koho sa to odlišuje…
- ASOCIUJ – čo ti napadne, čo ti to pripomína, čo ti prichádza na myseľ…
- ANALYZUJ – z čoho sa to skladá, rozober „na malé kúsky“
- APLIKUJ – ako a kde to môžeš použiť, čo sa s tým dá robiť…
- ZHODNOŤ – zaujmi k problému stanovisko, povedz pre a proti, klady a zápory, argumentuj
Zadajte žiakom základný materiál (môžu si ho prečítať, vypočuť, pozrieť…), hádžte kockou a zapisujte odpovede.
Ak použijete túto metódu vo fáze evokácie učiva, je dobré prechádzať jednotlivými inštrukciami v poradí Bloomovej taxonómie (od základnej OPÍŠ až po najkomplexnejšiu ZHODNOŤ). Vo fáze opakovania a zhrnutia učiva môžete nechať žiakov, aby hádzali kockou sami a pracovali podľa toho, aký pokyn padne.
Čo je ešte dôležité?
Základný materiál by mal byť taký, aby o ňom mali žiaci dostatočné množstvo informácií – aby mali o čom písať. Vysvetlite a zakaždým opakujte žiakom, aby sa uvoľnili, nechali plynúť svoje myšlienky a zapisovali ich bez autocenzúry. Táto metóda výborne rozvíja schopnosť vyjadrovať sa vlastnými myšlienkami a to posilňuje sebadôveru žiakov. Na písanie odpovedí vyhraďte presne stanovený čas. Tento bude závisieť od zloženia konkrétnej triedy a budete si ho musieť „otestovať“ sami. Má byť dostatočne dlhý, aby mal každý žiak čas napísať odpoveď, ale dostatočne krátky, aby sa žiaci nenudili a nezačali vyrušovať. Ak si žiaci zvyknú na „voľné písanie“ bez autocenzúry, nebudete potrebovať veľa času na zapísanie odpovedí.
Po napísaní odpovedí môže nasledovať čítanie vo dvojiciach. Počúvajúci aktívne počúva, môže si robiť aj poznámky a potom:
– udelí konkrétnu POCHVALU (nestačí jednoduché „bolo to dobré“ alebo „páčilo sa mi to“, ale povie jednu konkrétnu vec, napríklad „páčil sa mi spôsob, ktorým si opísal…“ alebo „páčilo sa mi, ako si spojil …“, „tento pohľad mi doteraz nenapadol“), – položí OTÁZKU („nerozumel som tomu a tomu, môžeš mi to ešte raz vysvetliť?“, „môžeš mi povedať viac o…“, „čo si tým myslel?“).
Žiaci si môžu prečítať všetky odpovede, vybrať jednu (ktorá je podľa nich najzaujímavejšia) alebo upravíte počet podľa času, ktorý máte.
V závere môže nasledovať dobrovoľná prezentácia odpovedí pred celou triedou.
