Sme „stará škola“. Počas našej školskej dochádzky (základná, stredná a vysoká škola) sme na 99% hodín poznali ako žiaci iba výklad. Učiteľ prišiel do triedy, postavil sa pred tabuľu (boli aj také, ktoré sedeli a lakovali si nechty) a porozprával nám všetko o čom si myslel, že to máme od nasledujúceho dňa vedieť. My sme si starostlivo robili poznámky (tiež máte na prostredníku mozoľ od toho ustavičného písania?) a potom sme sa zúfalo smažili zapamätať si to množstvo faktov. Školská úspešnosť bola priamo úmerná schopnosti nášho mozgu pamätať si.
A tak, keď sme začali učiť, prirodzene sme používali výklad – veď iné sme nepoznali. Aké sú výhody a nevýhody výkladu (rozprávania, vysvetľovania, prednášky,… )?
– je neefektívny (z toho, čo počujeme, si dokážeme zapamätať tak 10% – za predpokladu, že sa celú dobu plne sústredíme),
– vedie k reprodukcii, vychováva k bezmyšlienkovitému nasledovaniu názorov niekoho iného,
– neumožňuje individuálny prístup (učiteľ netuší, kedy už jednotliví žiaci počúvajúci výklad prestali chápať plný význam jeho slov – stratili sa a vôbec nevedia, o čom učiteľ rozpráva),
– predkladá žiakom učiteľov názor ako jediný správny,
– neumožňuje diskusiu,
– často nie je názorný, málokedy je zábavný a zaujímavý a takmer nikdy nerozvíja žiadne zručnosti poslucháčov,
– vedie k pasivite, nude, neposlušnosti, lenivosti a apatii.
Podarilo sa nám nájsť aj niekoľko výhod:
– učí žiakov robiť si zmysluplné poznámky na základe počutého (za predpokladu, že žiaci vedia ako počúvať , aké poznámky sú zmysluplné a ako si ich robiť),
– žiaci počúvajú kultivovanú a niekedy aj zaujímavú reč odborníka.
Existuje však metóda, ktorá aj z výkladu urobí vzrušujúcu vyučovaciu metódu, ktorá nedovolí žiakom zaspať, núti ich byť v strehu a premýšľať. Môžeme ju volať chybný výklad, nám sa však viac páči Na postriežke.
Učiteľ príde do triedy a na zadnú stranu tabule napíše 5 chýb svojho výkladu. Vyzve žiakov, aby pozorne počúvali a zapísali si každú chybu, ktorú odhalia. Potom zaháji výklad a na jeho konci sa pýta žiakov, aké chyby odhalili. V závislosti od „náročnosti objavenia chýb“ môže rozdávať dohodnuté odmeny za tri, štyri alebo päť odhalených chýb. Ak si dá učiteľ záležať a chyby sú naozaj sofistikované a zavádzajúce, tak stojí za to rozdeliť žiakov do skupín a nechať ich, aby po skončení výkladu navzájom prediskutovali nájdené chyby. Odmenená bude tá skupina, ktorá odhalí všetky chyby a následne povie správnu formuláciu, správny spôsob riešenia, správny názov, … Môže to byť veľmi dobrý spôsob, ako zopakovať prebraté učivo na konci tematického celku.
Krásnou modifikáciou chybného výkladu je, keď si ho, spolu s chybami, pripravia žiaci. Po odznení výkladu budete analyzovať pripravené chyby, ale častokrát aj tie, ktorých sa žiaci dopustili neúmyselne :). Samozrejme, hodností sa to, ako si žiak danú aktivitu pripravil. Neúmyselné chyby nemôžu v žiadnom prípade znížiť kvalitu hodnotenia. Ak by ste tak urobili, zabuchnete dvere akýmkoľvek budúcim žiackym aktivitám. Učme žiakov, že chyba je prirodzená, že je to jeden z krokov na ceste k nášmu zlepšovaniu sa.
inšpirované Moderní didaktikou od Roberta Čapeka 🙂
