Pix Box
Hra Pix Box ponúka zábavu s geometriou. Ide o jednoduché skladanie obrazcov zo štvorčekov podľa predlohy.
Nebolo by na tom nič zvláštne, keby sa nejednalo o transparentné karty, ktoré sa skladajú cez seba. Ak hráme hru podľa pravidiel, ide o najrýchlejšieho hráča. Na stole leží šesť transparentných kariet. Sú na nich obrazce zložené zo štyroch, troch, dvoch štvorčekov, alebo iba jeden štvorček.
Jeden z hráčov otočí predlohu, obrazec zložený zo šiestich až ôsmych štvorčekov a prvý, kto ho vie z transparentných kariet poskladať zakričí „pix box“. Potom všetkým predvedie spôsob poskladania. Transparentné karty môže klásť cez seba, no nikdy nesmie štvorčekom na vrchnej karte prekryť štvorček na niektorej spodnej. Karty ktoré použil na poskladanie obrazca si berie, na konci hry sú to jeho víťazné body. Doplnia sa transparentné karty a môže začať nové kolo s novou predlohou. Vidíme, že poskladať z troch kariet je výhodnejšie ako poskladať z dvoch kariet. Deti vo veku 9 – 10 rokov na to veľmi rýchlo pri testovaniach prišli a snažili sa robiť tie početnejšie skladania. Samozrejme, slabší ostali v móde: čo najrýchlejšie. A skladali naďalej z dvoch kartičiek. Uvedené taktiky pomohli slabším občas predbehnúť tých šikovnejších.
Možné zadanie… … a dve rôzne riešenia:
I keď sa to nezdá, je tu matematiky veľmi veľa. Môžeme sa zaoberať propedeutikou obsahov. Obsahy spájame s počtom štvorčekov, z ktorých sa skladá obrazec. Pracujeme vo fiktívnej štvorcovej sieti a rozvíjame priestorovú predstavivosť. Predloha sa skladá napríklad zo siedmich štvorčekov a my máme momentálne k dispozícii iba kartičky s tromi štvorčekmi. Takže sedem bez prekrývania nejde vytvoriť. Prichádza k lepším i horším pokusom o argumentáciu a dôvodenie. Pri neúspešných pokusoch sa objavia „hlášky“ typu: „tú nožičku máš príliš dlhú, tu to predsa malo zahnúť, so štvorcom by to bolo ľahké…“
Transparentné kartičky vyložené uprostred stola je nutné v mysli otáčať a vzájomne kombinovať. Samotné otáčanie bez manipulácie vyžaduje vysokú mieru abstrakcie a schopnosť pracovať s útvarmi. Preto je hra vhodná v takejto forme až od tretieho ročníka klasickej ZŠ. Preklápanie útvarov (prevracanie kartičiek) nie je povolené. Aj preto obsahuje sada transparentných kariet s každým obrazcom aj jeho zrkadlový obraz. Nedivme sa, ak žiaci vytvoria terminológiu obsahujúcu pravé a ľavé „elko“. Práve u tohto tvaru a u tvaru „zedka“ si majú možnosť uvedomiť rozdiel medzi vzorom a obrazom. Nečudujme sa teda, ak to žiakom nepôjde. V každom kolektíve sa napokon vyprofiluje jedinec, či jedinci, ktorí do tohto druhu úloh „vidia“. Jednoducho budú najrýchlejší a málokedy má niekto iný šancu byť úspešný.
Variant aj pre mladších:
Z priehľadných kariet urobte vyvážené sety po 10 transparentných kariet pre žiakov. „Elká“, „zedká“, veľké štvorce a pod. sú len po tri kusy v hre. Dá sa však vytvoriť 5 vyvážených setov. Nech si ich rozložia pred sebou na lavici. Učiteľ ukáže predlohu. Odporúčame predlohu naskenovať a premietať zväčšene deťom tak, aby na ňu všetci dobre videli. Potom sa pomocou manipulácie s vlastnými kartičkami každý snaží vytvoriť obrazec predlohy. Manipulácia s konkrétnym objektom je pre mladšie deti príjemnejšia a v našom testovacom krúžku sa dokázala týmto spôsobom zapojiť aj 6-ročná predškoláčka. Nehrajte na prvého. To by hra deti veľmi rýchlo omrzela a nenatrénovala by priestorové videnie, všímanie si častí v rámci celku, ktoré sa ňou rozvíja. Môžete deti chváliť za rozmanitosť riešení. Staršie deti sa v rámci testov snažili o čo najviac možností poskladania predlohy.
Želáme vám príjemné hranie :).
Túto a mnoho ďalších hier nájdete na https://www.ihrysko.sk/vsetky-hry/piatnik/pixbox.
autorka: RNDr. Monika Dillingerová, PhD.
