Metóda vychádza z princípov vzájomného učenia sa, preto žiadny zo žiakov nie je v strese z toho, že na niečo zabudol, že niečo zle povedal, že si niečo nepamätá. Žiaci pracujú v uvoľnenej atmosfére, ktorá umožňuje sústrediť sa na pojmy a vzťahy medzi nimi. Pri tejto metóde, ako aj pri iných metódach vychádzajúcich z brainwritingu, platí zásada neposudzovania. Každá myšlienka, ktorá sa objaví v triede je OK, nikto sa o nej nevyjadruje v tom zmysle či je dobrá alebo zlá. Práve atmosféra neposudzovania dodá aj utiahnutým, nesmelým a slabším žiakom odvahu, aby vyjadrili svoje myšlienky. A keď je vyslovená myšlienka akceptovaná okolím, rastie sebavedomie žiaka, mení sa jeho sebahodnotenie a zlepšuje sa jeho vzťah k predmetu, ku škole a k vzdelávaniu všeobecne.
Celá aktivita sa sústreďuje okolo „terčového slova“ – v prípade opakovania je to pojem, ktorý chce učiteľ v triede zopakovať.
Môže to byť napríklad slovo TROJUHOLNÍK
Každý žiak má pred sebou tri lepky. V prvej časti aktivity učiteľ povie a napíše terčové slovo na tabuľu a v tej chvíli napíšu žiaci na lepky tri slová, ktoré sa im objavia v mysli hneď potom ako počujú a zbadajú toto slovo. Chce to trochu tréning, aby sa žiaci naučili, že nemajú nad svojimi asociáciami príliš premýšľať. V duchu hesla „prvá myšlienka je najlepšia myšlienka“. V druhej časti aktivity žiaci prichádzajú k tabuli a lepia lepky okolo terčového slova (prípadne napíšu svoje slová na papier a potom ich prepíšu na tabuľu, ale lepky umožňujú väčšiu variabilitu v ďalšej práci). V tretej časti aktivity pracuje trieda s napísanými asociáciami. Spolu s učiteľom komentujú jednotlivé pojmy (pripomínam, že slová nehodnotia, rozprávajú sa o pojmoch, pridávajú k nim ďalšie). Tu má učiteľ možnosť zistiť ako žiaci pojmom rozumejú, ako vnímajú vzťahy medzi nimi. Súčasne s tým môže trieda pojmy hierarchizovať (preskupiť ich tak aby pojmy „rovnakej skupiny“ boli spolu, spojiť ich rovnakou farbou, …), doplniť chýbajúce pojmy.
Týmto spôsobom má učiteľ možnosť učiteľ s celou triedou zopakovať všetko, čo sa o trojuholníkoch dozvedeli v škole, ale aj mimo nej, má možnosť zistiť ako žiaci vnímajú vzťahy medzi pojmami, prípadne ich opraviť a hlavne vidí, ktoré pojmy, fakty alebo postupy v triede nerezonujú a on sa im musí venovať v ďalších aktivitách. Jej veľkou výhodou je, že pri opakovaní bol aktívny každý žiak v triede, každý prispel svojou myšlienkou a preto aj „množina zopakovaných a zapamätaných pojmov“ u každého žiaka bude vyššia.
