Ako názov hry napovedá, opäť pôjde o počítanie. Hra je pôvodne určená 2 – 5 hráčom od 8 rokov, no my ukážeme ktoré z jej princípov sa dajú aplikovať už na malých prváčikov.

Hra obsahuje 49 kartónových kartičiek, na ktorých sú čísla od 1 do 49. Okrem toho vám ostane ešte 5 čistých kartičiek s rovnakou rubovou stranou. Číselné kartičky tvoria základ hry. Rozložíte ich ako pexeso, teda lícom (číslom) nadol a postupne budete otáčať dvojice. Áno, nie sú tam rovnaké dvojice.

Preto je dôležité pozrieť sa na ďalší herný materiál. Zaujímavosť a napätie tejto hre totiž dodávajú dve netradičné kocky. Sú tradične šesťstenné, ale nemajú na sebe čísla či bodky od 1 do 6. Obe máte polepiť nálepkami priloženými v hre. Na čiernej potom máte rôzne možnosti odohrania ťahu. Buď postupne po jednom až po víťaziaceho hráča, alebo všetci a víťaz je ten s najlepším výsledkom, alebo po jednom, ale mení sa počet otočených kartičiek na tri. Druhá, biela, kocka potom určuje, čo sa bude hľadať.

Môžeme hľadať:

• súčet na otočených kartičkách väčší ako 60,
• súčet na otočených kartičkách menší ako 20,
• súčet na otočených kartičkách deliteľný piatimi,
• nepárne čísla,
• párne čísla,
• a rozdiel čísel na kartičkách menší alebo rovný 5.

Deti sa pocvičia v sčitovaní, odčitovaní, vlastnostiach čísel. Okrem toho si precvičujú pamäť (ako pri pexese).

Počas hry hráč na ťahu najprv hodí obomi kockami.

Ak napríklad hodil „postupne po jednom“ a „súčet väčší ako 60“, otočí sám prvé dve kartičky. Ak splnil podmienku súčtu, môže si jednu z nich nechať. Druhú otočí naspäť a ťah končí. Takže bude hádzať ďalší hráč. Ak ale podmienku nesplnil, otočí svoje kartičky naspäť a vhodné čísla hľadá ďalší hráč. Pritom môže použiť aj niektorú pred chvíľou otočenú kartičku. Po splnení podmienky získa jednu z otočených kartičiek podľa vlastného výberu. Po nesplnení podmienky sa ju pokúsi splniť ďalší hráč.

Ak hráč hodil „všetci“ a „súčet väčší ako 60“, otočí sám prvé dve kartičky. Nahlas povie výsledok sčítania. Mal by si pamätať, ktoré kartičky sú jeho. Po ňom postupne otočia po dve kartičky a oznámia výsledok aj všetci ostatní. Ten z hráčov, ktorého súčet spĺňa podmienku a je najvyšší z povedaných, vyhráva toto kolo. Získava obe svoje otočené kartičky.

Najväčší výsledok pritom používame aj pri podmienke menší ako 20, deliteľný 5, párne čísla, nepárne čísla. Pri rozdieli čísel je kritériom najmenší rozdiel.

Ak hráč hodil „tri kartičky“ a „súčet väčší ako 60“, hrá rovnako ako pri „postupne po jednom“, ale otáča miesto dvoch tri kartičky. I tak získa iba jednu. Táto možnosť ťahu je zložitá pri podmienkach rozdiel menší alebo rovný päť a súčet menší ako 20. Pri rozdieli je dôležité kontrolovať rozdiel každej dvojice. Takže čísla 15, 17, 20 sú dobré a podmienka je splnená. Ale čísla 24, 27, 30 už podmienku nespĺňajú, lebo rozdiel 30 a 24 je viac ako 5. Deti mali spočiatku tendenciu počítať rozdiely iba dva – po otočení druhej kartičky kontrolovali rozdiel prvej a druhej kartičky a pri otočení tretej rozdiel druhej a tretej kartičky.

Hrá sa do minutia všetkých kartičiek a vyhráva hráč s najviac získanými kartičkami. Hra je spočiatku náhodná, lebo deti nepoznajú pozície jednotlivých čísel. No postupne získava na tempe aj zaujímavosti. Vyhrať nemusí vždy najlepší matematik, môže to byť aj žiak, ktorý „iba“ často hráva pexeso a princíp pamätania si pozícií je mu známy. Viacnásobné hranie hry za sebou robí z pamäťového hľadiska problémy skôr dospelým ako deťom. Netreba sa ho preto obávať. I tak však hru odporúčame ako rýchle precvičenie matematického obsahu na konci inej aktivity, ktorú s deťmi robíme.

Veľmi pekné sa nám ukázalo učenie pravidiel, ak sme s deťmi na úvod hrali frontálnu hru. Ponechali sme iba podmienkovú kocku. Učiteľ vždy otočil prvú kartičku a deti museli povedať, akú kartičku treba otočiť. Slovo akú pritom chápeme dvomi spôsobmi. Prvý je vlastnosť čísla na chcenej kartičke, druhý je pozícia samotnej kartičky.

Pritom ako učiteľ volíme didakticky postupnosť otočených prvých kartičiek tak, aby bola stále náročnejšia. Pri súčte väčšom ako 60 je vhodná takáto postupnosť:

• 20, 30, 40, teda čísla končiace nulou, kde sa do 60 dopočítava ľahko a medzi kartičkami také čísla existujú.
• Čísla nekončiace nulou ale také, kde sa podmienka splniť dá. Napríklad 38, 25, 19…
• Číslo 10, ktoré je ľahko dopočítateľné a zároveň prvé, ktoré sa doplniť nedá.
• Jednociferné čísla a ľubovoľný mix iných čísel.

Úlohou detí je rýchlo povedať najmenšie číslo, ktoré musíme otočiť, prípadne doplniť viac možností, čo môžeme otočiť.

Pri nepárnych a párnych číslach je to veľmi ľahké, preto nácviku tejto podmienky nemusíme venovať zvýšenú pozornosť. Jedine pri nepárnych číslach vznikol občas problém, že deti čísla sčitovali a z dvoch dobrých im potom vyšlo zlé (párne) číslo. Chvíľkový zmätok však dokázali vyriešiť sami počas hrania v laviciach.

Hranie je výhodné organizovať v trojiciach a štvoriciach. Pätice sme z priestorových dôvodov radšej netvorili. Dvojice sú výhodné, ak by ste chceli v hre robiť turnaje.

Variant pre menších žiakov

Už prváčikovia zvládajú v lete numeráciu do 20. Teda ak by hra obsahovala kartičky s jednocifernými číslami vedeli by sme ju s nimi hrať. Taká bola naša úvodná úvaha. Kartičky čísel sme upravili tak, že sme prelepili počet desiatok bielou nálepkou. Dostali sme 4 kartičky s nulou a po 5 kartičiek s číslami od 1 do 9. Ešte bolo nutné dorobiť nové podmienky. Na tie sme využili 5 čistých kartičiek z hry. Napísali sme na ne podmienky:

• Súčet rovný 10
• Súčet väčší ako 12
• Súčet menší ako 8
• Rozdiel väčší ako 5
• Rozdiel menší ako 3

Tieto podmienky sme samozrejme uviedli veku primeraným spôsobom ako vidieť aj z obrázka. Čiernu kocku sme nepoužívali, obmedzili sme sa na formu „postupne po jednom“. Hráč na ťahu najprv otočil jednu podmienkovú kartu, potom sa hľadali vhodné dve kartičky. Po ich nájdení sa premiešali rubom nahor kartičky podmienok a nasledoval ďalší hráč.

https://www.ihrysko.sk/vsetky-hry/piatnik/numerabis

autorka: RNDr. Monika Dillingerová, PhD.