Učitelia aj rodičia často diskutujú potrebu zadávania domácich úloh a ich názory sa od seba niekedy veľmi líšia. Nájdeme tu celé spektrum argumentov od tých najzásadnejších zástancov, ktorí si školu bez domácich úloh nevedia predstaviť, až po tých najzásadnejších zástancov, ktorí tvrdia, že domáce úlohy do školy v žiadnom prípade nepatria.
Väčšina z nás sa nachádza kdesi uprostred – vnímame potrebu nezaťažovať deti nadbytočnou prácou mimo školy, ale občas potrebujeme, aby niečo zvládli aj sami a poskytli nám aj sebe spätnú väzbu na kvalitu našej spoločnej práce.
Aby to však naozaj bola relevantná spätná väzba, mala by domáca úloha reflektovať rozdielne schopnosti a zručnosti žiakov, nemala by sa spoliehať na pedagogické schopnosti rodičov a ich ochotu suplovať našu prácu a malo by byť jasné, aký úžitok budú žiaci z jej riešenia mať. A – aby sme nezabudli – nemala by trvať dlho!
Ponúkame vám jednu inšpiráciu, ako by mohla vyzerať domáca úloha z matematiky (modifikácie pre iné predmety sú, samozrejme, možné a vítané :)).
Prebrali ste v školy istý tematický celok, matematickú zručnosť,… a potrebujete zistiť, či a ako vaši žiaci tento celok alebo zručnosť ovládajú. Zadáte preto na domácu úlohu sériu úloh, ktoré majú žiaci vypočítať. Na riešenie im určíte čas – a to je tá najzábavnejšia časť takto zadanej domácej úlohy – poviete žiakom, že ich nechcete zaťažovať, že si vážite ich voľný čas, že chápete potrebu oddýchnuť si od školy,… a preto túto domácu úlohu môžu riešiť iba desať minút. Po uplynutí času skončia s počítaním a odložia zošit do tašky. Na nasledujúcej hodine skontrolujete výsledky riešenia a rozdelíte žiakov do troch skupín.
V prvej skupine budú žiaci, ktorí v zadanom časovom limite vyriešili všetky úlohy a neurobili chybu. Týmto zadáte na ďalšie riešenie úlohy súvisiace s témou domácej úlohy. Podľa ich počtu ich necháte pracovať samostatne, alebo v menších skupinkách, alebo všetkých spolu.
V druhej skupine budú žiaci, ktorí síce vypočítali všetko v časovom limite, ale niekde urobili chybu. Títo sa v skupine vrátia k úlohám a navzájom si budú vo svojich riešeniach hľadať chyby a vysvetľovať správny postup. Po skončení dostanú rovnaké úlohy ako prvá skupina.
V tretej skupine ostanú žiaci, ktorí nestihli vypočítať všetky úlohy alebo mali všetko (či takmer všetko) vyriešené nesprávne. S touto skupinou pracujete vy. Spoločne riešite ešte raz zadania domácej úlohy. Po skončení dostanú žiaci úlohu analogickú so zadaním domácej úlohy, aby ste mohli zistiť úspešnosť svojho vysvetľovania.
Žiaci môžu medzi skupinami voľne prechádzať. Napríklad žiak v druhej skupine veľmi rýchlo pochopí jednu chybu, ktorú urobil v riešení a preto sa hneď pridá k prvej skupine. Iný nerozumie vysvetleniu svojich spolužiakov a preto sa pridá ku skupine, s ktorou riešite úlohy vy.
Aby vám to dobre fungovalo, musia žiaci cítiť istotu v tom, že:
- domáca úloha nebude žiadnym spôsobom klasifikovaná (známkou), ani hodnotená (akýmkoľvek slovným vyjadrením),
- sa budete domácej úlohe na nasledujúcej hodine venovať,
- chyby, ktoré pri riešení robíme sú prostriedkom na to, aby sme sa zlepšovali.
Páči sa vám tento spôsob zadávania domácich úloh? My si myslíme, že nie je náročný na prípravu učiteľa, že spríjemňuje a „zužitočňuje“ domáce úlohy žiakom a vytvára na hodine atmosféru tvorivej spolupráce a spoločného zlepšovania sa. Dajte nám vedieť, či ste ho vyskúšali a hlavne to, ako to dopadlo. Ako sa to páčilo vám, vašim žiakom, prípadne aj rodičom :).
